Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


IL-2 Šturmovik

10. 2. 2009

Iľjušin Il-2 „Šturmovik“

Bolo bitevné lietadlo používané najmä Sovietskym zväzom počas druhej svetovej vojny. Jedno z najmasovejšie vyrábaných lietadiel - 36 136 vyrobených strojov všetkých verzií.

 

Súbor:Il2 sturmovik.jpg

 

Typ Bitevník
Výrobca Iľjušin
Konštruktér Sergej Vladimirovi  Iľjušin
Prvý let 2. októbra 1939
Zavedený 1941
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Sovietsky zväz
Vyrobených 36 163 ks
Varianty

Il-2m3

 

Vývoj

 

Lietadlo Il-2 vzniklo na základne požiadaviek sovietskych vzdušných síl na lietadlo pre spoluprácu s pozemnými silami. Vývoj tohto typu začal v druhej polovici 30. rokov z iniciatívy konštruktéra Sergeja Iľjušina.

Prvý prototyp interne označený CKB-55 (armádne označenie bolo BŠ-2), vzlietol 2. októbra 1939. Unikátom jeho konštrukcie na tú dobu bolo pancierovanie, ktoré sa začínalo pancierovým kužeľom vrtuľe a končilo až za sedladlom pilota, kde sa nachádzal strelec guľometu. Krídla boli celokovové a iba zadnú časť trupu tvorilo drevo. Stroj poháňal motor Mikulin AM-35. Napriek slušným letovým vlastnostiam bol stroj armádou kritizovaný za malú rýchlosť a slabú výzbroj. Bol požadovaný jednomiestny, lepšie pancierovaný stroj, s výzbrojou najmenej dvoch kanónov a dvoch guľometov, so zväčšeným doletom a možnosťou niesť bomby. Kabína bola upravená na jednomiestnu a stroj sa musel spoliehať na ochranu sprevádzajúcich stíhačov. Upravený prototyp CKB-57, bol poháňaný silnejším motorom AM-38 vzlietol 12. októbra 1940. Už pred ukončením skúšiek bol uznaný za spôsobilý pre sériovú výrobu a zavedený do výroby. Prvé stroje sa dostali k jednotkám už pred napadnutím ZSSR v máji 1941. Za jediný mesiac ktorý zostával Sovietskemu zväzu do začiatku strašnej vojny nemohlo byť preškolenie pilotov ešte ani poriadne rozbehnuté, čo malo spočiatku spolu s absenciou stíhacej ochrany v prvej fáze bojov za následok katastrofické straty v bojoch so stíhačmi Luftwaffe. Bolo evidentné, že bude opäť nutné zasiahnuť do konštrukcie a spraviť miesto pre zadného strelca, naviac kvôli narastajúcemu nedostatku hliníku sa začal trup a neskôr i krídla vyrábať z dreva. To však malo za následok zvýšenie hmotnosti a tým aj pokles výkonov. Potreba pasívnej obrany však bola natoľko naliehavá, že ešte pred zavedením modernizovaného Il-2m3 do výroby, bolo nespočetné množstvo jednomiestnych Il-2 v poľných podmienkach upravených tak aby mohli niesť i strelca z veľkorážneho guľometu UBT. Počas vojny sa paleta typov ďalej rozširovala. Laborovalo sa najmä s výzbrojou. Na konci vojny bola zavedená modernizovaná verzia Il-10.

Verzie

  • Il-2
  • Il-2m3
  • Il-2T
  • Il-2I

 

 

Nasadenie a používatelia

 

Il-2 si počas svojho nasadenia na frontoch Veľkej vlasteneckej vojny čosko získal dobrú reputáciu. Jeho objavenie sa bolo pre Nemcov nemilým prekvapením. Nehľadiac na to, že taktika nasadenia bitevných lietadiel na priamu podporu pozemných vojsk bola iba v plienkach, začali sovietske stroje spôsobovať nepriateľom silné straty a vyvolávať paniku v jeho radoch. Nepriatelia začali strojom Il-2 čoskoro hovoriť „čierna smrť“. V sovietskej armáde bol nazývaný napríklad: „lietajúci tank“, „iľjuša“ alebo „hrbatý“. Asi najznámejšou prezývkou sa však stal názov „šturmovik“, ktorý sa stal aj oficiálnym názvom bitevných lietadiel a jeho ďalších nástupcov. V Československu boli bitevné Iľjušiny známe pod prezývkou „kombajn“, kvôli charakteristickému zvuku motora.

Ako sa zväčšoval počet dostupných šturmovikov a vzrastali skúsenosti veliteľov začala sa stabilne používať taktika útoku v štvorčlenných poprípade osemčlenných rojoch zostavených z dvojíc strojov. Spôsoby ich nasadenia však boli veľmi rôznorodé. Často sa k svojim cieľom približovali a útočili na ne z malej výšky do 20 m. Účinnou sa úkazala tiež formácia zoradená linárne šikmo do výšky. Najvyššej presnosti pri útoku na pozemné ciele palubnými zbraňami sa dosahovalo pri útoku z výšky 800 až 1200 m pod uhlom 20 až 25°. Pri obrane pred stíhačmi nepriateľa zase často vytvárali takzvaný pekelný kruh, kedy aspoň 8 šturmovikov lietalo v kruhu tak, že každý mohol kryť paľbou stroj, ktorý letel pred ním. Počas protiútoku pri Stalingrade operovalo nad touto oblasťou frontu okolo 575 šturmovikov. Práve v tej dobe začalo sovietske letectvo vo veľkej miere používať novú verziu Il-2m3, so zadným streliskom, v ktorom sedel strelec s veľkorážnym guľometom. Táto verzia sa ukázala ako najživotaschopnejšia a bola používaná do konca druhej svetovej vojny. Niektoré pramene uvádzajú, že v určitom období malo sovietske letectvo až 12 000 šturmovikov.

Na strojoch Il-2 slúžilo alebo získalo vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu mnoho známych letcov ako napríklad Ivan Dračenko, Georgij Aleksejenko, alebo letkyňa Anna Jegorova, ktorá odlietala na strojoch Il-2 260 bojových misií. Stroje sa stali známe a obľúbené medzi posádkami aj vďaka svojim letovým vlastnostiam a najmä veľkej pevnosti draku, ktorý vydržal i veľmi ťažké poškodenie, ktoré denno denne hrozilo týmto strojom pri operčnej činnosti od protilietadlovej obrany a nepriateľského letectva.

 

Opis konštrukcie

Iľjušin Il-2m3 bol dvojmiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídel bola potiahnutá duralom, drevená kostra chvostových plôch potiahnutá preglejkou. Neskoršie verzie mali chvostové plochy takisto duralové. Trup v prednej časti tvorila pancierová a v zadnej preglejková škrupina. Stroj mal zaťahovací podvozok, hlavné podvozkové nohy sa zatvárali smerom dozadu do zvláštnych gondol, zadné ostrohové koliesko bolo pevné.

 

Technické údaje

  • Dĺžka: 14,60 m
  • Rozpätie: 11,60 m
  • Výška: 4,20 m (iné pramene uvádzajú 3,40 m)
  • Nosná plocha: 38,5 m²
  • Prádzna hmotnosť: 3 990 kg až 4 260 kg
  • Vzletová hmotnosť: 5 310 kg až 5 790 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 6 160 kg
  • Motor: radový kvapalinou chladený dvanásťvalec Mikulin AM-38 s výkonom 1176 kW (1600 k) až 1224 kW (1665 k), ktorý poháňal trojlistú nastaviteľnú vrtuľu VIŠ-225

 

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 414 km/h
  • Dolet: 640 km až 720 km
  • Dostup: 5 500 m až 7 800 m (výkony strojov boli však optimalizované na malé výšky do 3 000 m)
  • Stúpavosť: 10,4 m/s
  • Plošné zaťaženie: 160 kg/m²
  • Pomer hmotnosť/výkon: 0.21 kW/kg

 

Výzbroj

Rôzne varianty výzbroje:

  • 2x 20 mm kanón ŠVAK v krídlach s 500 nábojmi pre každý a 2x 7,62 mm guľomet ŠKAS v krídlach
  • 2x 23 mm VJa-23 s 300 nábojmi pre každý v krídlach a 2x 7,62 mm guľomet ŠKAS v krídlach
  • 1x pohyblivý 12,7 mm guľomet UBT s 150 nábojmi, ovládaný strelcom

Nesené bomby a rakety:

  • 4x 100 kg bomba v bombovnici
  • 2x 100 kg alebo 250 kg bomba na vonkajších závesníkoch pod krídlami
  • 8x neriadené strely RS-82 alebo RS-132 pod krídlami (v prípade že neniesol inú podvesenú výzbroj)
 
Reklama